Nemo

7. 3. 18:02 Vrútky

Čakal som na autobus. Sedel som na obrubníku. Šedý kabát som nezapínal, svietilo slnko, konečne prichádza jar, jar! Dnes mám meniny. Ľudia mi želajú všetko najlepšie a ani sami nevedia, čo by to malo byť. Keby som sa volal inak, ani by sa na mňa nepozreli. Svine. Mám pokazený prehrávač hudby, nemôžem si zapchať uši slúchatkami, nemôžem sa ohlušiť hudbou, je to na nič. Musím rozmýšľať aby som zabil čas. Okolo samí ľudia. V tom som si si predstavil, čo by sa stalo, keby zrazu všetci zmizli. Čo by som robil, keby som tu bol úplne sám? Asi by som ďalej sedel na obrubníku ale bol by som kľudný. Usmieval by som sa. Potom by som zobral najbližší šúter a s celej sily ho vrhol do skla auta. Pekne by som ho rozmlátil. Pozrel som sa na okná domov. Vošiel by som dnu? Do cudzieho domu? Asi nie, tam by ma dostala neprirodzená neprítomnosť ľudí, tam by ma dostali múry. Musím vypadnúť. Túlal by som sa po meste a demoloval. Bral si z výkladov čo sa mi chce. Vykrikoval by som. Bolo by to super. Potom prišiel autobus a začala sa tlačenica.